Dnes som stískala moje deti viac ako inokedy, hoci každý deň ich stískam. Tuho, pretuho...Hoci som po ulietanom dni ledva stála na nohách, hoci som sama potrebovala postískať, vyložiť nohy, zatvoriť oči, vypnúť...Stískala som. Pozorovala. Smiala sa. A vychutnávala každú chvíľku. Dnes som stískala inak. Hladila som rúčku, utierala líčko zalepené od lízatka, rozčiesala vlásky. Mlčky pozorovala ich pravidelný dych a vychutnávala každučký okamih, kedy ich tu mám pri sebe. Ako kedykoľvek pribehnú do obývačky a rozložia drevenú skladačku. Ako chcú zapnúť rozprávku či napraviť bábike vrkoč. Ako si môžeme smelo plánovať, že zajtra pôjdeme na koníky. A keď bude pekne, nikto nám v tom nezabráni. Nikto...nikto!!!!